Encyklopédia Young Scientist

Euler, Leonhard

Autor: Marián Olejár, Jr.

    matematici, fyzici:
    Narodený: 15. 4. 1707, Bazilej, Švajčiarsko
    Zomrel: 17. 9. 1783, Petrohrad, Rusko

    Švajčiarsky matematik a fyzik. Považovaný za najvýznamnejšieho matematika všetkých čias (spolu s Gaussom).
    Okrem matematiky publikoval aj diela z fyziky, astronómie, teológie, delostrelectva, stavby lodí, hudby, ekonómie ...
    Vo väčšine oblastí matematiky poznáme rôzne Eulerove vety, konštanty, dôkazy, funkcie a.p. Okrem toho bol otcom, alebo spoluautorom dvoch nových oblastí matematiky: variačného počtu a teórie funkcií komplexnej premennej.

    Otec Leonharda, Pavol Euler, študoval teológiu a navštevoval aj prednášky Jacoba Bernoulliho, u ktorého spolu s Johannom Bernoullim bývali. Po skončení štúdií sa stal kalvinistickým farárom a oženil sa s Margaret Bruckerovou. Syn Leonhard sa narodil v Bazileji, ale o rok neskôr sa rodina presťahovala do neďalekého Riehenu.
    Spočiatku mal Leonhard Euler študovať na bazilejskej univerzite hebrejčinu a teológiu, aby sa mohol zamestnať na ministerstve. Keďže mal fenomenálnu pamäť, tieto predmety mu nerobili veľké problémy. Preto si k štúdiu pribral aj fyziku, astronómiu, medicínu a matematiku (u Jeana Bernoulliho). Danielovi (I.) a Nikolausovi (III.) Bernoulliovcom (synom Jeana Bernoulliho) neušiel Leonhardov talent a presvedčili Pavla Eulera, aby syna nechal študovať matematiku u Johanna Bernoulliho.
    V roku 1725 odcestovali Nikolaus a Daniel Bernoulliovci do Petrohradu. Nikolaus sa v 1726 utopil a Daniel pozval Eulera v 1727 na skromné miesto do petrohradskej Akadémie vied. Keď však Daniel v 1733 odišiel, Euler sa stal hlavným matematikom Akadémie a zostal tam pracovať do roku 1741.
    V 1727 publikoval svoj prvý článok.
    V 1735 za začali jeho problémy so zrakom. Parížska Akadémia vied vypísala cenu za riešenie istého astronomického problému. Problém bol pomerne zložitý a väčšina matematikov žiadala na jeho riešenie niekoľko mesiacov. Euler na ňom pracoval bez prerušenia 3 dni a cenu získal. Veľké vypätie a zlé pracovné podmienky pripravili Eulera o jedno oko.
    Pravdepodobne v dôsledku nestability ruskej vlády, začal v rokoch 1741 až 1766 pracovať pod záštitou Friedricha II. (Veľký) v berlínskej akadémii. V 1766 ho na radu d'Aleberta panovník nechal nahradiť Lagrangeom. Euler nemal až také dobré pracovné podmienky a vzťahy s Friedrichom II. boli čoraz problematickejšie. Panovník ho často žiadal riešiť problémy, ako prívod vody do niektorého z palácov a.p.
    V 1742 požiadal svojho priateľa Clairauta, aby prehľadal Pierre de Fermatov dom, či náhodou nenájde nejaký založený dokument, na ktorom by bol náznak dôkazu Veľkej Fermatovej vety. V tomto roku Goldbach zaslal v liste Eulerovi tzv. Goldbachovu domnienku. Euler ju neskôr preformuloval na tzv. silnú Goldbachovu domnienku. Obe sa po dlhé roky snažil dokázať, ale nepodarilo sa mu to.
    V 1749 našiel po siedmich rokoch práce dôkaz Fermatovej Prvočíselnej vety (každé prvočíslo v tvare 4n+1 sa dá zapísať ako súčet dvoch druhých mocnín prirodzených čísel).
    8. augusta 1753 v liste Goldbachovi oznámil, že sa mu pomocou Fermatovej metódy nekonečného zostupu podarilo úspešne vyriešiť Veľkú Fermatovu vetu pre n=3.
    V roku 1766 prijal ponuku pracovať v Petrohrade pod záštitou cárovny Kataríny II. (Veľkej). Traduje sa, že na tú dobu dojednával tvrdé finančné podmienky "prestupu" vrátane zamestnania pre svojich synov. Podmienky boli prijaté a Euler sa napriek nesúhlasu Friedricha II. presťahoval do Petrohradu, kde pracoval až do svojej smrti.
    V 1766 sa stav druhého oka zhoršil v dôsledku šedého zákalu. Euler sa však nevzdal a začal trénovať písanie so zatvorenými očami. Po niekoľkých týždňoch úplne oslepol. Spočiatku bol rukopis čitateľný, ale po niekoľkých mesiacoch sa stal nečitateľným a Eulerovým pisárom sa stal jeho syn Albert (neskôr aj asistent špeciálne pozvaný zo Švajčiarska). Vďaka svojej fenomenálnej pamäti (po Európe mu hovorili aj: ztelesnená analýza), mohol aj ako slepec diktovať ďalšie práce. Mnohí historici a matematici považujú posledných 17 rokov, ktoré strávil Euler v slepote, za najproduktívnejšie obdobie jeho života.
    V 1776 podstúpil operáciu šedého zákalu. Niekoľko dní sa zdalo, že bude znova vidieť, ale rana sa vplyvom infekcie zapálila a Euler bol znova uvrhnutý do tmy.
    Euler pracoval až do svojej smrti 18. septembra 1783, kedy zomrel na mŕtvicu.

    Bol dvakrát ženatý, mal 13 detí. Bol opísaný ako žoviálny, vtipný pán, užívajúci si života.
    Počas svojho života vydal 530 (niektoré zdroje až 886) kníh a prác. Priemerný výkon bol teda 800 tlačených strán ročne. Po Eulerovej smrti sa ešte 47 rokov vydávali jeho práce v Petrohradskej Akadémii Vied. Z cca. 4000 listovej korešpondencie s Bernoulliovcami, Goldbachom a.i. sa zachovalo okolo 2791 listov.

    Diela:
    1736 - Mechanica, sive mortus scientia analytice exposita - prvá učebnica, v ktorej bola analytickými metódami spracovaná newtonovská dynamika hmotného bodu
    1744 - Methodus inveniendi lineas curvas maximi minimive proprietate gaudentes - prvé spracovanie variačného počtu
    1748 - Introductio in analysin infinitorum – 2-zväzkové dielo, pochádza z neho súčasné chápanie trigonometrie a väčšina súčasných zápisov, obsahuje vzťah medzi exponenciálnymi a trigonometrickými funkciami, toto dielo sa dá považovať za prvú učebnicu analytickej geometrie
    1755 - Institutiones calculi differentialis
    1768 až 1744 - Institutiones calculi integralis – 3 zväzky
    1765 - Theoria mortus corporumsolidorum seu rigidorum - výklad mechaniky pevného telesa
    1769 až 1771 – Dioptrica – 3 zväzky, teória prechodu svetelných paprskov sústavami optických šošoviek
    1770 - Vollständige Einleitung zur Algebra - učebnica algebry a vzor pre neskoršie učebnice algebry
    1774 - Theoria motus planetarum et cometarum - pojednanie o nebeskej mechanike

Viď aj:funkcia,

« (4) Euhios :: hore :: (5) eunuch »

Pridané: 01/12/04 Posledná zmena: 15/03/07
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Marián Olejár, Jr.: Euler, Leonhard; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/euler_leonhard.php