Encyklopédia Young Scientist

« (3) izomorfizmus :: hore :: (4) jazdec »

Jamamoto, Isoroku

Autor: Marián Olejár, Jr.

    vojaci a vojvodcovia:
    narodený: 4. 4. 1884
    zomrel: 18. 4. 1943, zostrelený v oblasti ostrova Bougainville
    tiež aj: Yamamoto, Isoroku

    japonský admirál

    Narodil sa v rodine samuraja. Otec – Sadojoši Tekano, bol výrobcom mečov v Nagaoke. Isoraku tam navštevoval misijnú školu, kde sa naučil angličtinu a kde získal kladný postoj k západnej civilizácii.
    V roku 1901 bol prijatý na Cisársku vojenskú námornú akadémiu v Eta Džime. Absolvoval ju ako delostrelec na jar 1904. Počas bitky pri Cušime na jar 1905 bol zranený a prišiel o dva prsty na ľavej ruke. Počas pobytu v nemocnici dostal list s čestným uznaním od admirála Heihačivró-a Togó-a.
    V roku 1913 bol vyslaný do Vyššej školy námorného štábu, ktorú skončil o rok neskôr a stal sa delostreleckým dôstojníkom na vojnovej lodi Šintaku.
    Počas roku 1916 bol Isoroku adoptovaný Jamamotovou rodinou v Nagaoke, lebo admirál Gonnohjóe Jamamoto bol posledným žijúcim mužom významnej dôstojníckej rodiny. Adopciou si zmenil priezvisko z Tekano na Jamamoto.
    V 1919 bol vyslaný na dvojročné štúdium na Harvardovu univerzitu v USA. Veľa cestoval a získaval poznatky o americkom priemysle. V 1922 ako korvetný kapitán sprevádzal admirála Kendžiho Ide po Európe. Krátko po návrate bol menovaný za kapitána krížnika Fudži.
    Koncom roku 1924 dostal funkciu pomocníka veliteľa v Škole leteckého zboru. Bolo to vyústenie jeho snahy a presvedčenia, že letectvo patrí k vojenskému námorníctvu. Pri nástupe si vyžiadal odklad výkonu funkcie a vyštudoval na kvalifikovaného letca.
    V 1925 bol vyslaný ako vojenský námorný pridelenec na japonské veľvyslanectvo do Washingtonu, kde pôsobil až do roku 1828. Po návrate sa stal veliteľom lietadlovej lode Akagi.
    Počas roku 1930 ho pre jeho schopnosti zaradili do delegácie na Londýnsku námornú konferenciu ako asistenta (už v hodnosti kontraadmirála). Po návrate bol menovaný za šéfa Vojenského námorného oddelenia vzduchoplavby, kde riadil výstavbu námorného letectva. Stál pri zrode stíhača Zero a.i. Po skončení služby v tomto úrade (1933) sa stal veliteľom Prvej leteckej divízie vojenského námorníctva.
    V 1934 viedol delegáciu na Londýnsku námornú konferenciu. Pod vplyvom neúspechu z jednania vnútornej politickej situácie v japonskej armáde ho na niekoľko mesiacov „odstavili“ – nechali na ministerstve vojenského námorníctva a zbavili vplyvu. Zmenilo sa to až v 1935, keď bol menovaný za veliteľa vzdušných síl vojenského námorníctva. Pod jeho velením bol vyvinutý lietajúci čln Kawanaši a začali práce na lietadlovej lodi Šinanó. Neskôr sa stal námestníkom ministra vojenského námorníctva, kde pôsobil až do 20. augusta 1939, kedy bol menovaný za veliteľa Spojeného loďstva.
    V predvečer vojny, uvažujúc ako taktik, dospel k názoru, že jedinou možnosťou ako poraziť americké námorníctvo je ochromujúci preventívny úder. Preto začal plánovať útok na základňu americkej tichomorskej flotily – Pearl Harbour.
    Po nácvikoch, ale i politických rozbrojoch, vyplávalo 26. novembra 1941 z prístavov úderné zoskupenie, ktoré 7. decembra 1941 zaútočilo. Jamamoto nepovažoval tento útok za veľké víťazstvo, a preto naliehal na inváziu na Midway. Invázia bola úspešná, ale Japonci stratili svoju výraznú prevahu.
    Poslednou významnou akciou Jamamota bolo, že sa zúčastnil na obrane Guadalcanalu. Na jar 1943 plánoval veľký letecký útok na tento ostrov a na Novú Guineu. Američania, schopní dešifrovať japonské správy, zachytili plán jeho cesty.
    Počas inšpekčného letu bolo 18. apríla 1943 Jamamotove lietadlo pri ostrove Bougainville zostrelené a Jamamoto na jeho palube zahynul.

« (3) izomorfizmus :: hore :: (4) jazdec »

Pridané: 06/08/04 Posledná zmena: 12/10/07
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Marián Olejár, Jr.: Jamamoto, Isoroku; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/jamamoto_isoroku.php