Encyklopédia Young Scientist

  1. encyklopédia
  2. cicavce

« (3) kognitívny :: hore :: (4) kolón »

kojot prériový

Autor: Ankislava

    cicavce:
    Lat. názov: Canis latrans
    
    Zaradenie vo fylogenetickom systéme:
    čeľaď Canidae, rad Carnivora, podtrieda Theria, trieda Mammalia, podkmeň Vertebrata, kmeň Chordata, Živočíšna ríša
    
    Areál výskytu:
    Kojoty prériové sú rozšírené v celej Aljaške, Kanade, USA, Mexiku a Strednej Amerike.
    
    Biotop:
    Obývajú planiny, lesy a kroviny.
    
    Charakteristické znaky:
    Kojoty sú v podstate divoké psy, podobajú sa im stavbou tela i zvykmi. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky 70-100 cm, s výškou v kohútiku 40-53 cm. Chvost je dlhý 30-40 cm, váha obvykle 10-20 kg. Zafarbenie srsti je premenlivé, no vo všeobecnosti býva žltohnedé. Na chrbte a bokoch sa nachádzajú dlhé chlpy s čierno sfarbenou špičkou. Spodná časť tela je belavá alebo svetlo šedá. Tvárová časť môže mať šedé alebo červeno-hnedé zafarbenie. Oči sú žlté, s čiernou okrúhlou zreničkou, ktorá v tme odráža svetlo. Kojoty majú dlhé štíhle nohy, huňatý chvost s čiernou špičkou a veľké vzpriamené uši.
    
    Spôsob života:
    Tieto zvieratá sú aktívne počas dňa, ich aktivita vrcholí skoro ráno a pri západe slnka. Obývajú teritóriá, ktorých hranice označujú močom a zvukovými prejavmi (zavíjaním).
    
    Rozmnožovanie:
    Kojoty vytvárajú monogamné páry, ktoré spolu zotrvávajú niekoľko rokov, hoci nie po celý život. Párenie nastáva väčšinou vo februári a marci. Po 63-65 dňovej gravidite, samica vrhne v podzemnej nore 5-7 mláďat. Novorodenci sú slepé a úplne bezmocné. Obaja rodičia sa podieľajú na starostlivosti o potomkov, samec má obvykle za úlohu zháňanie potravy. Mláďatá sú dojčené do veku približne 35 dní. Plnú veľkosť dosiahnu vo veku 9 mesiacov a pohlavnú dospelosť v jednom roku. Samce opúšťajú rodičovské teritórium po 6-9 mesiacoch, zatiaľ čo samice obyčajne zostávajú v svorke.
    
    Potrava a lov:
    Tieto všežravce skonzumujú všetko čo je požívateľné, zložky ich potravy tvoria najčastejšie králiky, hlodavce, plazy, hmyz, zdochliny, plody rastlín a dokonca ryby.
    
    Sociálne vzťahy:
    Veľmi sociálne zvieratá , žijú v rôznych sociálnych zoskupeniach. Základná jednotka je rodina, ktorá pozostáva z rodičovského páru a ich potomkov. Často však kojoty žijú i osamelo, alebo tvoria náhodné spoločenstvá 2-6 zvierat.
    
    Ohrozenie/stav populácie:
    Kojoty zlaté nepatria k ohrozeným druhom.
    
    Názov v iných jazykoch:
    Kojot prériový – cz
    Prærieulv – dan
    Kojote – ger
    Coyote – fre
    Coyote – ita
    Coyote – dut
    Prærieulv – nor
    Kojot – pl
    Coiote – portug
    Prairie wolf – other
    Coyote – eng
    
    pôvod a význam slov:
    Meno kojota pochádza pôvodom z aztéckeho slova „coyotl“, čo znamená „brechajúci pes“.
    

Viď aj:druh,
  1. encyklopédia
  2. cicavce

« (3) kognitívny :: hore :: (4) kolón »

Pridané: 11/06/07 Posledná zmena: 11/06/07
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: kojot prériový; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/kojot_preriovy.php

Verzia pre PC: Encyklopédia YS, kojot prériový
(c) 2007, Marián Olejár, Jr.
All rights reserved.
kontakt: marianolejar (zavinac) yahoo (bodka) com