Encyklopédia Young Scientist

« (3) makrocyklus :: hore :: (4) mandát »

Malaparte, Curzio

Autor: Marián Olejár, Jr.

    spisovatelia, básnici a žurnalisti:
    Narodený: 9. júna 1898
    Zomrel: 19. júla 1957

    Taliansky spisovateľ.

    Vlastným menom Kurt Erich Suckert. Narodil sa 9. 6. 1898 v meste Prato pri Florencii. Po vypuknutí 1. svetovej vojny vstupuje ako 16-ročný do tzv. Garibaldiho légie. Dostáva sa na francúzsky front, kde bojuje proti Nemecku. Po návrate z vojny, v roku 1920, napíše dve eseje a publikuje ich pod názvom Vojna vo Francúzsku. Dielo sa nedostalo do veľkého povedomia, lebo trh bol "prepchatý" knihami opisujúcimi hrôzy vojny. Krátko pôsobí aj ako kultúrny atašé vo Varšave.
    V tomto období neprestáva publikovať: román Vzbura prekliatych svätých (1921) a kniha esejí Noc eunuchov (1922). Vstupuje do fašistickej strany, kde má už od začiatku problémy. Jeho priateľstvá s antifašistami a kritika, ktorej podroboval vlastnú stranu, vyústili do jeho odchodu zo strany a zmeny jeho politickej orientácie do "ľava".
    Po návrate z Varšavy pracuje ako novinár. Od roku 1929 do januára 1931 pôsobí na mieste šéfredaktora turínskeho denníka Stampy. Vydáva esejistickú knihu Inteligencia Leninova (1930), ktorá znamená jeho rozchod s fašizmom. Bola to prvá kniha, ktorá mu získala svetovú pozornosť, tak isto ako eseje Technika štátneho prevratu (1931).
    Pred 2.sv. vojnou sa stane nepohodlný pre Mussoliniho režim, dostáva sa do väzenia a je deportovaný do vyhnanstva na Liparské ostrovy. Po vstupe Talianska do 2. sv. vojny bol povolaný do armády do hodnosti kapitána, ale podarilo sa mu dostať medzi vojenských dopisovateľov (1940). Pôsobil na ukrajinskom a fínskom fronte. Svojimi článkami, reálne zobrazujúcimi vojnu a fašistickú krutosť, sa stal "čiernou ovcou" talianskej žurnalistiky a mal zakázané publikovať.
    Emigroval do Švédska, kde sa stal styčným dôstojníkom medzi Spojencami a talianskym odbojom. V júli 1943 ho pri návrate do Ríma zatkli. Po prepustení odišiel do oslobodeného Neapola k Spojencom. Zážitky z oboch sv. vojen spracoval v románoch Kaput (1944) a Koža (1949).
    Po skončení vojny sa až do smrti venoval písaniu, napr. dráma: Aj ženy prehrali vojnu (1955) a.i. Na sklonku života precestoval Rusko a Čínu. Po návrate do Ríma podľahol 19. 7. 1957 pľúcnej rakovine.

    Dielo:
    eseje resp. knihy esejí:
    Vojna vo Francúzsku (1920)
    Noc eunuchov (1922)
    Inteligencia Leninova (1930)
    Technika štátneho prevratu (1931)

    romány:
    Vzbura prekliatych svätých (1921)
    Kaput (1944)
    Koža (1949)

    dráma:
    Aj ženy prehrali vojnu (1955)

« (3) makrocyklus :: hore :: (4) mandát »

Pridané: 03/08/04 Posledná zmena: 10/04/07
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Marián Olejár, Jr.: Malaparte, Curzio; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/malaparte_curzio.php