Encyklopédia Young Scientist

« (5) predikácia :: hore :: (6) predikcia »

predikát

Autor: RNDr. Marián Olejár

    jazykoveda:
    Predikát v lingvistike (jazykovede) je prísudok. V oznamovacej vete: Ján je vysoký (John is tall) máme vysoký (tall) - prísudok, Ján (John) - podmet.

    matematika, filozofia:
    V subjektovo - predikátovej logike (Aristotelovej logike) sú oznamovacie vety chápané ako súdy či výroky, preto Ján je vysoký; Sokrates je smrteľný; všetci ľudia sú smrteľní; majú logický tvar `So+P`, kde S je subjekt (Ján, Sokrates, všetci ľudia), `o+` kopula (je, sú) a P je predikát (vysoký, smrteľný, smrteľní). Preto v tradičnej Aristotelovej `So+P` logike predikát je tá časť súdu či výroku, ktorá nasleduje za kopulou; ktorá subjektu priraďuje vlastnosť, zmysel, vzťah, ... .
    V modernej logike je to jednomiestna až n-miestna výroková funkcia či forma. Jednomiestny predikát S(x) odpovedá výrokovej funkcii s jednou premennou. Napr. Slovania (x); ak za x dosadíme Slováci, vzniká výrok pravdivý; ak za x dosadíme Maďari, vzniká výrok nepravdivý. Zápis S(x₁, x₂) chápeme ako dvojmiestny predikát, S(x₁, x₂, ... ,x_n) ako n - miestny predikát.
    Predikát v matematike je znak slúžiaci na označenie nejakého vzájomného vzťahu medzi matematickými objektmi. Napr. byť prvkom ( `in` ), predikát rovnosti (=).

« (5) predikácia :: hore :: (6) predikcia »

Pridané: 28/07/04 Posledná zmena: 11/04/07
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: RNDr. Marián Olejár: predikát; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/predikat.php