Encyklopédia Young Scientist

« (3) vrodené správanie :: hore :: (4) vyčítanka »

vtákopysk divný

Autor: Ankislava

    cicavce:
    Lat. názov: Ornitorhynchus anatinus

    Zaradenie vo fylogenetickom systéme:
    čeľaď Ornitorhynchidae, rad Monotremata, podtrieda Prototheria, trieda Mammalia, podkmeň Vertebrata, kmeň Chordata, ríša Animalia

    Areál výskytu:
    Východná Austrália, Tasmánia.

    Biotop:
    Sladké vody (jazerá, rybníky, rieky a potoky) obklopené lesnatým prostredím.

    Charakteristické znaky:
    Vtákopysk je obojživelný cicavec relatívne malých rozmerov, dorastajúci do dĺžky 40-60 cm. Medzi jeho hlavné charakteristické znaky patrí ploský zobák, chvost podobajúci sa chvostu bobra a plávacie blany medzi prstami. Predné i zadné končatiny majú po päť prstov. Tmavo hnedá srsť je spravidla svetlejšie sfarbená na spodnej strane tela a pod očami sú prítomné fliačiky bielej srsti. Samce majú jedovú žľazu umiestnenú na ostrohách zadných nôh. Vtákopysk nemá typický chrup – potrava je rozdrvená hrebeňovitými lištami v zobáku.

    Rozmnožovanie:
    Obdobie párenia nastáva od augusta do októbra, sexuálna aktivita jedincov vrcholí vo veku dvoch rokov. Po kopulácii samica vybuduje hniezdo, do ktorého znesie obvykle dve až tri biele vajcia. Samica udržuje vajcia v teple a po približne dvoch týždňoch sa vyliahnu mláďatá. Mladé sú spočiatku nahé a bezmocné, úplne závislé na rodičovskej starostlivosti. Materské mlieko samica vylučuje cez žľazy v pokožke (mliečne póry - u vtákopyska nie sú prítomné žiadne bradavky), mláďatá ho prijímajú jednoducho vytláčaním zobákom a olizovaním z miest, kde sa tieto žľazy nachádzajú.

    Potrava a lov:
    Vtákopysk sa živí hlavne vodnými bezstavovcami, príležitostne nepohrdne žabou, rybou či hmyzom. Je schopný skonzumovať za jednu noc množstvo potravy rovnajúce sa polovici vlastnej váhy. Chvost vtákopyska slúži na uskladnenie tuku ako zdroja energie.

    Sociálne vzťahy:
    Vtákopysk je samotárske, plaché stvorenie, aktívne od západu po východ slnka. Počas dňa odpočíva v podzemnej nore v blízkosti vody.

    Adaptácie životného štýlu:
    Život vo vodnom prostredí viedol u vtákopyska k vytvoreniu mnohých užitočných prispôsobení, ako je sploštený, torpédovitý tvar tela, hustá vode odolná srsť, ktorá udržuje teplotu, silné končatiny s plávacími blanami uspôsobené na plávanie a jedinečný elektromechanický systém elektroreceptorov a dotykových receptorov zabezpečujúcich navigáciu vo vodnom prostredí.

    Ohrozenosť / stav populácie:
    Tento druh bol v minulosti lovený pre kožušinu a prenasledovaný rybármi, dôsledkom čoho sa dostal do stavu ohrozenia a takmer vyhynul. V súčasnosti je chránený zákonom a jeho populácia vzrástla, no ohrozuje ho hlavne úbytok biotopov vhodných na prežitie.

    Zaujímavé fakty:
    Vtákopysk patrí k primitívnej skupine cicavcov, ktoré v sebe preukázateľne kombinujú prastaré znaky plazov s typickými črtami cicavcov.

    Názov v iných jazykoch:
    German – Schnabeltier
    French – Ornithorynque
    Italian – Ornitorinco
    Dutch – Vogelbekdier
    Hungary – Kacsacsőrű emlős
    Polish – Dziobak
    Norwegian – Nebbdyr
    Croatian – Kljunar
    English – Duck-billed platypus

« (3) vrodené správanie :: hore :: (4) vyčítanka »

Pridané: 08/06/07 Posledná zmena: 11/06/07
Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Ankislava: vtákopysk divný; encyklopédia www.ys.sk
Odkaz: http://www.ys.sk/heslo/vtakopysk_divny.php